reklama

Ako som pre(žil) Grécko III.

28.6. 2009 Ahoj, písem len takto na rýchlo, kým môžem byt pri internete. Už sme sa na 99,9% rozhodli, že po prvej výplate ideme domov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je to tu pekne hnusné, hlavne čo sa týka ľudí. O vedúcich ani nehovorím. Šéf, je 64 ročný, starý, chorý (berie 18 tabletiek denne), zatrpknutý, senilný debil po troch infarktoch. Ani raz mi tu za tých 6 dni nepovedal, že dobrá práca, alebo že som niečo dobre urobil. Vždy si všimne len to, čo sa mi nepodarí. A musím povedať, že toho nie je veľa. Keď sme sem išli, tak sa ma pýtali cez telefón, či je moja angličtina natoľko dobrá, že mu budem rozumieť. Mali sa skôr zaujímať, či je jeho angličtina natoľko dobrá, že mi je schopný vysvetliť, čo vlastne chce. On povie „plastic“ a mysli tým, flasu, vedro, hadicu, tesnenie, proste všetko plastové. Alebo povie „lamp“ a ja môžem len hádať, že či myslí žiarovku, lampu, svetlo, zasvietiť, alebo čokoľvek iné. S ním je potom ťažko komunikovať. Jeden večer mi povie, rob o 30 minút dlhšie a zajtra budeš mať o 30 minút menej. Na ďalší deň skončím o 30 minút skôr a on ma dodrbe, že prečo končím skôr. Keď sa mu to snažím vysvetliť, tak len začne na mňa po grécky nadávať.... A toto tu je celý deň takmer so všetkým čo po mne chce... To potom človek nemá ani chuť ráno vstať do práce. Radšej sa celý deň zašívam niekde po pozemku, len aby som mu nebol na očiach a neriskoval ďalšie nedorozumenie, ktoré si on nedá, ani nechce dať vysvetliť. Tu neexistujú žiadne medziľudské vzťahy, alebo rešpekt vo vzťahu zamestnávateľ- zamestnanci. A ešte je tu jedna supervízorka, ktorá mu donáša všetko čo vidí a tá je tiež pekne hnusná. Normálne vidím ako ju deti v škole šikanovali a ona sa teraz na základe svojich kompetencií snaží kompenzovať svoje komplexy. Nemusím byť psychológ, aby som videl, že ona má v prvej rade problém sama zo sebou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práca samotná sa dá, s tým nemám až taký problém, len ten prístup je neznesiteľný. A to nepočítam to, že stále nemáme teplú vodu, aj keď som mu to už spomínal snáď 3x. On je strašne lakomý na všetko. Po siedmich dňoch som vybojoval filtračnú kanvicu na vodu, lebo ta z vodovodu sa piť nedá ako som spomínal. A podobne ťažkosti tu riešime každý deň. Pre nich sme proste len pracanti na 10 hodín denne. Žiadne, že „ako to ide?“ „Nechýba Vám niečo?“ „Chápeš všetkému“, proste nič.

Ja akože znesiem veľa, ale najradšej by som im to tu zapálil. Keď už píšem o ohni, tak dnes ráno o 5:45 začal v celom areáli zvoniť požiarny alarm. On to samozrejme nevedel, lebo jeho hacienda je inde. Tak ja som mu hneď zo svojho mobilu volal. Len v trenkách a tričku, som obehol ráno celý areál, či nikde nehorí. On sa dorútil, vypol alarm. Kukol na mňa, mávol rukou a išiel preč. Žiadne diky Stano, že si mi tak rýchlo zavolal a nepobudili sme všetkých turistov, proste nič. Nevďačný hajzel je to.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a to je asi tak všetko, chvíľu ešte pobudneme, zistíme, že kedy dostaneme výplatu a potom nejako naplánujeme odchod. Dovtedy to tu budeme musieť ešte vydržať aspoň tie 3 týždne.

Majte sa krásne a dobru noc.

Stanislav Árvai

Stanislav Árvai

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Stano. Vtipálek, diplomat, partyboy, provokatér, rečník, študent, pracant, priateľ, partner, syn a hlavne som to proste JA ;-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu